Svet malej Paradážďovky

"Vieš,už dlhší čas, sa mi páčiš, pravdupovediac eh..ja.. ťa milujem, prosím, začneš so mnou chodiť?": Presne tak nejak to vtedy povedal a od tej chvíle to so mnou začalo ísť z kopca. Celý náš vzťah bol založený na tom, že som bola v trápení a každý špeciálne dievčatá zo starších ročníkov mnou opovrhovali ešte viac ako kedy predtým. Lístky s vyhrážkami sa každé ráno kopili v mojej skrinke, každé ráno som mala o program postarané kedže mi v obľube sypali klince do topánok a vešali úbor po stromoch. Ale bola som na toľko zaslepená tým jeho úsmevom, ktorý na mňa čakal každý deň po škole, že som tú bolesť a ich pohŕdanie mnou ani len necítila. Ako náhle sa moja ruka stratila v tej jeho a my sme našli spoločné tempo kroku, celý svet mi bol ukradnutý. A teraz, moje jediné útočište jeho ruka, sa vzoprela vymrštila z mojej a uzavrela do paste, ktorá ma výstražne odkopla ďaleko od neho. Musím sa vzoprieť, nesmiem sa nechať takto potopiť, aspoň tie útoky už prestanú a ja budem mať čas nájsť si nový zmysel života. Hmmm... vyzerá to ako dobrý plán, má to jeden háčik ked´ to je taký úžasný plán ako to,že nemôžem prestať plakať? Ako to, že tá bolesť nemizne? Aj tá najhlbšia rana sa raz zahojí, ale jazva zostane. Aj ked´ smútok a zúfalstvo pominie mojich spomienok sa nezbavím. Ale, môžem sa o to pokúsiť, nie? Návrh 1. Skočiť z mrakodrapu, ale to by som stratila úplne všetky spomienky, pretože by zo mňa bola ľudská placka a ľutujem tých ľudí, ktorí by to potom museli upratať a zoškrabať ma z chodníka. Návrh 2. Podstúpiť operáciu alebo zákrok na vymazanie spomienok, pochybujem, že niečo také vôbec existuje a keby aj, určite na to bude dlhý rad a to nehovorím o cene. Návrh 3. Nájsť si niečo iné na čo sa zameriam, urobiť si nové spomienky a na dobro vytlačiť tie staré, myslím,že tento návrh je zo všetkých najrozumnejší. Aj ked ani tá 1. nie je zlá,ugh... čo to tu hovorím?! Komisia mojej bláznivej zúfalej mysle, už vzniesla môj rozsudok. Budem sa držať návrhu č.3 a ak sa to náhodou nejako zvrtne preverím si možnosti návrhu 2. a ak náhodou sklame aj to, alebo na to nebudem mať prostriedky a čas, prejdem k návrhu č.1, pričom deň pred tým darujem donáciu na účet mestských zoškrabovačov samovrahov z chodníka. Už je pomerne neskoro a všetko je to dokonca aj korunované dažďom. Dokonca aj nebesá mnou opovrhujú. S tým už dnes ani nepohnem, radšej sa poberiem domov. Nechám im tu aj prepitné, aj ked´ ten čaj bol na môj vkus príliš slaný. Hmmm... a nebolo to skôr tým, že som doňho pridala vlastnú ingredienciu? Znova tie myšlienky, nech som už doma... Paradááá koniec 2. časti, 3. časť tohto príbehu bude publikovaná v mihu oka ;)Paradážďovka Vás zdraví a želá pekný deň!